Rob to, čo ťa baví a to, čo robíš, rob poriadne.

Stromy života

14. září 2008 v 11:53 | Natália Juríková |  Stromy života
1. kapitola - tajomstvo noci
Bola možno chladnejšia noc ako zvyčajne, ale nikto nič iné zvláštne nepostrehol. Všade vládlo ticho, ktoré narúšalo len občasné zahúkanie sovy, či zamraučanie mačky. Zdalo sa, že je všetko ponorené do spánku. Avšak v lese sa čosi mihlo. Ak by niekto podišiel bližšie, istotne by postrehol postavu zahalenú tmavým rúchom tmy, nesúcu malý uzlíček. Prechádzala sa sem a tam a pokúšala sa čosi nájsť. Zastala až na prvý pohľad celkom obyčajnej čistinke osvetľovanej plným mesiacom. Práve vďaka nemu sa dalo určiť, že záhadná bytosť je žena. Sňala si z hlavy kapucňu, z ktorej spadla v hustých prameňoch záplava havraních vlasov. Nepochybne mala veľmi zaujímavú tvár. Ak by ste sa zapozerali do jej jasných, modrých očí, možno by ste v nich navždy blúdili ako opustená loďka uprostred oceánu. Bolo nemožné prehliadnuť i jej špicaté uši, ktoré napovedali, že nepatrí do sveta, v ktorom sa práve teraz nachádzala. Odrazu sa uzlíček v ženiných rukách pomrvil a vzápätí, z neho vykukla tvár maličkého dievčatka. Zvedavými, zelenými očami sa rozhliadalo naokolo, snažiac sa zistiť, kde vlastne je.
"Som pri tebe maličká. Ak by bola iná možnosť, nerobila by som to. Žiaľ nie je a preto ti musím zmeniť celý tvoj život." zašepkala žena a položila dievčatko na kmeň stromu. Spod plášťa vytiahla nôž. Trblietal sa všetkými farbami.
"Aj nôž vycítil, že je čas. Zaujímavé. Si obyčajný a predsa iný. Osud tohto sveta, rovnako, ako aj ostatných teraz leží v mojich rukách. Mohla by som ťa hodiť na zem a rozbiť. Možno potom by to bolo konečne spravodlivé. Malé úlomky by vietor rozniesol po svetoch. Nebolo by to potom spravodlivé? A predsa to nemôžem urobiť. O tom nerozhodujem ja." povedala a zahľadela sa na bábätko. Očividne váhala, keď so stisnutými ústami približovala trasúcou rukou nôž ku dlani dievčatka. Na čelo jej vystúpili kvapôčky potu. Trvalo to zlomok sekundy a osudné kvapky krvi dopadli na zem. Čistinku zalialo zelené svetlo a prehnal sa ňou silný vietor.
"Posledná a zároveň prvá, bola konečne spojená. Dcéra muža bez minulosti a ženy s neistou budúcnosťou. Jedine ona dokáže zistiť skutočnú pravdu. Obrovská moc spojená so silnou vierou jej pomôže k veľkým veciam, no musí dávať pozor, ako ich využije. Od ostatných troch sestier sa veľmi odlišuje. Najmocnejší človek spomedzi bytostí." ozvalo sa po celej čistinke. Svetlo odrazu zmizlo a všetko bolo ako predtým. Takmer. Žena vzala bábätko do rúk a dotkla sa rany na ľavej ruke, ktorá sa vzápätí zacelila.
"Dcéra muža bez minulosti a ženy s neistou budúcnosťou. Čo to znamená, Aliona?" ozvalo sa za ženou. Aliona sa obrátila a zahľadela sa do očí snežného vlka.
"Neviem. No myslím si, že včas sa to dozvieme." odvetila po chvíli.
"Myslím, že máš pravdu. Bolo to zvláštne proroctvo"
"To určite. Musí zostať zatiaľ len tu." povedala a poklepkala si po svojej hlave.
"Súhlasím."
"No stále je to človek."
"A?"
"Myslela som si, že človek je najslabší tvor. A pozri sa. Toto malé bábätko sa má už onedlho stať jednou z nás štyroch, najmocnejších. Nie je to zvláštne?"
No vlk neodpovedal. Nechcel Alione odporovať ani sa s ňou hádať. Obával sa, že vojde do jeho mysle a preto si túto myšlienku skryl. Zazdalo sa mu, že čosi zavetril, no nevedel tomu prísť na koreň a to ho znepokojovalo.
"Mali by sme už ísť."
"Prečo, stalo sa niečo?"
"Nie som si istý. Niečo som zavetril, ale nemôžem prísť na to, čo to je. Nikdy predtým sa mi to nestalo."
"Myslíš, že je to človek?"
"Ako som už povedal , neviem. A teraz to nie je ani dôležité."
"Máš pravdu. Poďme." súhlasila Aliona a zmizla s bábätkom rovnako záhadne, ako sa objavila. O niekoľko sekúnd sa na tom istom mieste zjavila mladá žena s nádhernou tvárou, akú mávajú snáď len porcelánové bábiky, po ktorej tiekli slzy. Vánok sa pohrával s jej dlhými svetlými vlasmi.
"Stretneme sa opäť, sľubujem." povedala, zotrela si slzy a napokon odišla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Radka Radka | Web | 15. září 2008 v 19:20 | Reagovat

Waau to je krasne..mas velky talent..uz sa tesim na dalsiu kapitolu dufam ze bude :)

2 Natalialia Natalialia | 15. září 2008 v 21:41 | Reagovat

Jee diky moc:) tak tu je dalsia:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama