Rob to, čo ťa baví a to, čo robíš, rob poriadne.

Morčiatka:)

21. září 2008 v 12:18 |  Zvieratka
Tak my máme doma dve:):) chcete vidieť?:)

Aha čo som našla, ako dúfam, že nám sa toto nestane:D

Zdemolovanéé
Stovky morčiat zničili dom neďaleko amerického Detroitu natoľko, že ho úrady museli nechať zbúrať. Políciu na prípad upozornil sociálny pracovník, ktorý pôvodne riešil problémy rodiny majiteľa domu.
Majiteľ, o ktorom úrady údajne vedia len málo, nechal po dome voľne pobehovať 440 morčiat. Domácnosť sa premenila na hotové morčacie kráľovstvo: hlodavce behali po každej izbe, v stenách, potrubí či peci. Moč presakoval cez podlahu do suterénu.
Keď tento týždeň demolačná čata dostala príkaz tehlový dom zrovnať so zemou, pomáhajúci požiarnici museli mať pri pohybe v miestnostiach kyslíkové masky ako pri hasení požiarov. Majiteľ v dome žil 15 rokov a teraz by mal byť v opatere. Morčatá kŕmil z detských plastových bazénov a na dlážke mal plachty, do ktorých zachytával odpad. Ten potom vysýpal na zadnom dvore.
Takmer všetkých hlodavcov umiestnili do obchodov so zvieratami.

Vedci objavili stopy po obrom hlodavcovi

Oblasť dnešnej Venezuely obýval kedysi hlodavec Phoberomys pattersoni. Pripomínal síce morča, ale dorastal do veľkosti bizóna. Najväčší známy hlodavec sveta žil pred šiestimi až ôsmimi miliónmi rokov a vážil až 700 kilogramov.
Tím venezuelských, amerických a nemeckých odborníkov odkryl v roku 2000 vo venezuelskej polopúštnej oblasti asi 400 kilometrov západne od Caracasu pozostatky velkého neznámeho zvieraťa. Až o 3 roky neskôr sa im podarilo tvora zaradiť: ide o obrovského vyhynutého hlodavca, vzdialeného príbuzného dnešného morčaťa.
Obdorníci vynynutého hlodavca pomenovali Phoberomys pattersoni - čiastočne podľa harvardského profesora Briana Pattersona, ktorý v 70. rokoch viedol vykopávky vo Venezuele. Neformálne sa ale hodavcovi, ktorého rezáky aj s koreňmi merali okolo dvadsať centimetrov, hovorí Goya.
Goya žil pred šiestimi až ôsmimi miliónmi rokov okolo niekdajšej juhoamerickej rieky a v dospelosti vážil až 700 kilogramov. "Predstavte si morča, ale väčšie ako poznáme, a naviac s dlhým chvostom." Uvádza vo svojej štúdii zverejnenej v časopise Science vedúci tímu Marcelo Sanchez-Villagra z nemeckej univerzity v Tübingene.
Sanchez-Villagra ďalej upozorňuje, že v oblasti, kde bola kostra pozoruhodného tvora nájdená, kedysi žilo viac obrovských živočíchov. "Boli tam nájdené pozostatky vôbec najväčšej známej korytnačky, ktorá mala dĺžku tri a pol metra. Takisto tam kedysi žili krokodíly dorastajúci až do velkosti desať metrov a doteraz nepopísaný druh trojmetrovej ryby." uviedol vedec.
"Keď žil goya, bola oblasť zalesnená, tiekla tam rieka a bola tam veľmi pestrá vegetácia," povedal Sanchez-Villagra. Goya mal podla neho srsťou zarastenú hlavu s malými ušami a očami. Mohutný chvost mu slúžil nato, aby sa udržal na zadných nohách, keď sa uisťoval, že sa v okolí nepotĺka nejaký predátor.
Goya bol zrejme lahôdkou najmä pre kedysi žijúce obrovské krokodíly. Rovnako ako dnešný najväčší hlodavec kapybara i goya bol bylinožravec žijúci vo vode i na suchu. Phoberomys pattersoni žil v dobe, keď bola Južná Amerika izolovaná od zbytku sveta. To sa zmenilo pred tromi miliónmi rokov, keď sa Severná a Južná Amerika spojili a zvieratá žijúce na oboch kontinentoch sa začali miešať.
"Goya sa kvôli svojej veľkosti a hmotnosti nepohyboval príliš rýchlo. Dariť sa mu mohlo len za predpokladu, že sa v okolí nepohybovali rýchle šelmy" citovala Sancheze-Villagru BBC. Konkurencia nových druhov tak pravdepodobne viedla k jeho vyhynutiu.

História

Divé morča je veľmi obratné
Pred pár sto rokmi pobehoval praprapra...dedko morčiatka spoločne s jeho praprapra...babkou v Južnej Amerike po stepiach, hrabal si v zemi úkryty, príp. sa nasťahoval už do existujúcich, nepohrdol ani puklinami v skalách alebo hustými kríkmi. Ich ďalší potomkovia dodnes obývajú túto oblasť, žijú v kolóniách, podobne ako u nás králik divý. V minulosti sa morčatá používali ako obetné zvieratá, v niektorých hroboch sa našli mumifikované. Z týchto mumifikovaných morčiat sa zistilo, že už vtedy existovali dlhosrsté i rozetové plemená, takisto rôznofarebné, nevznikli teda v Európe. Ako z divého morčaťa, ktoré malo len jednu farbu - aguti vyšľachtili toľko farieb, ktoré poznáme dnes je dodnes nejasné. Tiež to, ako vznikli morčatá s rôznou dĺžkou a stočením srsti. V pôvodnej domovine plnilo nielen účel obetného zvieraťa, ale chovalo sa vo veľkom aj na mäso podobne ako u nás hydina - a to sa uchovalo dodnes. Na tento účel tamojší obyvatelia chovajú veľké morčatá - nad 2500 gramov. Niektoré divé morčatá neskôr zdomácneli a chovali sa deťom pre zábavu. Nemali na ne klietky, väčšinou žili sami v okolí ľudských obydlí. Tie viac divoké ušli a tým sa vylúčili z chovu, ostávali teda len krotké jedince.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Radka Radka | Web | 21. září 2008 v 12:33 | Reagovat

Jeej morciatka aj ja som kedysi chovala aj so sestrou..sme ich mali okolo 100..sa nam ich vela nakotilo :D no a ten obrovsky hlodavec..wau asi by som sa ho bala keby este zije ☻☻

2 naxinka naxinka | 22. září 2008 v 15:39 | Reagovat

100 ich nebolo, ale bolo ich naozaj dost :D:D a tak bola to zabava a hlavne sme nemuseli kosit zahradu lebo oni secko pojedli :D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama